Hra na lásku-3 časť

5. ledna 2011 v 16:02 | zberba |  šperkovnica
Vbehla som do domu ako strela a zatresla som za sebou dvere. Srdce mi išlo vyskočiť z hrude. Do riti, čo som to urobila?! Alica ma zabije, ona ma zabije! Celým telom som sa pritisla k dverám, nepočula som nič.


Rýchlo som sa otočila a bežala do svojej izby, bola už tma a nič som nevidela. Priblížila som sa k oknu a nazrela von. Stál tam! Nevyzeral byť naštvaný ani nič podobné, dokonca sa usmieval.
Zaplavila ma vlna zúrivosti, to ho to ani trochu nebolelo? Mne od bolesti stŕpla ruka a on sa tam provokačne usmieva?!
Zdvihol ruku a zamával mi. Celá som očervenela, videl ma! Automaticky som sa prikrčila k zemi aj keď mi bolo jasné, že už je neskoro. Asi po pätnástich minútach som nabrala odvahu nazrieť spoza závesu, nebol tam.
Sadla som si na posteľ a pozerala do čierno čiernej tmy. Cítila som ako na posteľ doskočil Bedo, môj malý čierny kocúrik. Schytila som ho a pevne objala. Aj keď som bola vydesená z toho čo sa stalo, v kútiku duše som musela priznať, že sa mi to páčilo.
Ticho prerušilo hlasné zvonenie telefónu. Bedo nepokojne zaprskal a vyskočil mi z náruče. Volala mi Alica. V hrdle som cítila narastajúcu hrču, nedokážem jej to povedať iba ak....iba ak by som si tú historku upravila tak, aby sa jej to páčilo.
"No hovor ako to dopadlo!" vyletela na mňa skôr ako som jej stihla povedať čo i len ahoj.
Nikdy som nebola dobrá klamárka, no musela som sa nejako prekonať. "šlo to presne podľa plánu. Pekne sa namotal."
Alica šťastne zapišťala. "už sa o niečo pokúsil?"
" nevie bohvieako bozkávať." Tak toto bola lož ako Brno.
"cha! Mne ani nestihol strčiť jazyk do krku, hneď mi vyzliekal nohavičky." Podotkla mrzuto." ale je to dobré znamenie, znamená to totiž, že sa namotal a nechce ťa LEN do postele."
Sucho som prehltla a pokúsila som sa zasmiať.
"Zajtra ešte niečo vymyslíme, prídem za tebou." Povedala a zložila.
Buchla som hlavou o stenu, prečo sa všetko tak komplikuje?! Znova som si začala hrýzť peru, prečo ma správa o tom, že ma neberie ako jednorazovku potešila?



sedeli sme s Alicou v malej kaviarni v centre mesta. Boli sme tu už hodinu, za ten čas som jej stihla vyrozprávať celý príbeh aj keď trochu prispôsobený pre poslucháča ako je ona.
"Teraz musíme len čakať. Ak ti zavolá je to jasné.." hovorila zamyslene.
Ona v tom zjavne háčik nevidela, no bol tam a taký očividný. "Nemá moje číslo." Poznamenala som sucho a v duchu som si nadávala, že som mu ho nedala.
Ju ten fakt neznepokojoval. "Ak chlap ako on niečo chce, dostane to!"
Prevrátila som očami. Ona v ničom nevidí problém, aj keď je takmer vo všetkom. asi by som jej mala povedať pravdu, možno by potom pochopila, že nie je všetko také ružové ako si predstavuje a ten problém tam naozaj je. Ten problém som ja! Dopila som svoju kávu a šla zaplatiť. Nemá to cenu, akcia sa skončila. Nepodarí sa to.
"Ak by sa niečo zmenilo ihneď mi daj vedieť!"
Chabo som prikývla, čo by sa len mohlo zmeniť?! Nič! Začala na mňa liezť protivná nálada, to sa mi často nestávalo.
Rozlúčili sme sa a každá šla svojím smerom.

Kráčala som pomaly, vychutnávala som si prechádzku. Možno až príliš. Myšlienky mi behali ako biele myši, no vždy skončili len a len pri ňom. Jaro. Alica má asi pravdu, nezvládla som to. Nie som voči nemu "imúnna". Pocítila som tupú bolesť v hrudi, áno zaľúbila som sa.
Začalo pršať. Ani by som si to nebola všimla keby som nehľadela na cestu, na ktorej sa začali zjavovať malé fliačiky po kvapkách.
Nastavila som tvár oblohe. Jemné bozky kvapiek mi dopadali na tvár a dávali mi silu.
Keď som bola už pred domom mala som chuť otočiť sa a bežať, bežať niekam preč. Doteraz som bola len divák, divák vo svojom živote a to nie je bohviečo. Pozerala som na ten dom v ktorom som strávila celý svoj život, proti mojej vôli sa mi hnusil. Chcem zmeniť svoj život!
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 °MiNiLaDý_PaťušhQá°° °MiNiLaDý_PaťušhQá°° | Web | 5. ledna 2011 v 18:23 | Reagovat

jeeej :)) mas to tu kraasne..des si si ty robila?:-)

2 Životopis Životopis | Web | 8. srpna 2013 v 12:34 | Reagovat

Strukturovaný životopis musí zaujmout během prvních vteřin http://petr-boubel.blog.cz/1306/strukturovany-zivotopis-musi-zaujmout-behem-nekolika-vterin

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama