Hra na lásku-2 časť.

2. ledna 2011 v 17:30 | zberba |  šperkovnica
druhá odkopírovaná časť z môjho starého/nového blogu :)..
(počkajte si na tretiu tá už bude z "tejto doby")...takže dúfam,že sa vám bude aspoň trochu páčiť :P


Moja hlava. Išlo mi ju roztrhať od bolesti. Chvíľu som len tak ležala a rozmýšľala kde som. Spomenula som si na to, kde som včera išla. Párty! Jaro! Čo sa stalo?
Vystrašene som otvorila oči. S úľavou som zistila, že nie som v jeho izbe, ale v Alicinej.
"Konečne si hore." Pozdravila ma keď vošla do izby aj s pohárom v ruke. "Tu máš,...to ti pomôže." Podala mi pohár.
Cítila som jemne citrónovú vôňu. Vďačné som sa napila. Až vtedy som si uvedomila, aká som smädná. Keď som konečne dopila pozrela som sa Alici do tváre. Vyzerala ako keby sa na mňa hnevala. "čo sa včera stalo?" spýtala som sa, aj keď som si nebola vôbec istá či to chcem vedieť.
"To by si mi mohla povedať ty. Donesiem ti ešte vodu."
Ostala som sedieť ako primrznutá. Vôbec som netušila čo sa stalo. Prečo je na mňa taká nahnevaná? A prečo vôbec som spala u nej doma? Ani som si nevšimla, keď sa vrátila.
Pila som druhý pohár vody. Snažila som sa spomenúť no nešlo to. Držala som pohár v rukách. "Prosím povedz mi čo sa stalo."
Povzdychla si. "Najskôr sme tancovali, šla si sa napiť a keď som ťa našla tancovala si s Jarom."
Nechápavo som sa zamračila. "To je dobré nie? Rybka sa chytila." Pokúsila som sa o úsmev.
"Ale ty si bola opitá a navyše keď som ťa chcela od neho odtrhnúť začala si protestovať a...Myslím, že sme spravili chybu. Ani ty nie si proti jeho čaru imúnna."
V hlave mi začalo zvoniť. Ja som pila??? Ja som tancovala s Jarom???
Nemožné, neuveriteľné... aspoň chápem prečo si nič nepamätám. "Nie!" povedala som rozhodne a zamračila som sa na Alicu, ktorá zjavne nechápala o čom hovorím.
"Nevzdáme to. On ma opil, to nenechám len tak. Už je v tom niečo osobné. Rybka sa chytila, teraz stačí aby sme ju vytiahli z vody a nechali pekne udusiť na vzduchu!" na tvári sa mi zjavil zlovestný úsmev. Za toto zaplatí.

V podstate som bola už pri zmysloch. Hlava ma nebolela a mohla som konečne jasne uvažovať. Hneď ako som sa spamätala, šli sme ku mne domov, aby sme vymysleli nový plán, keďže ten prvý tragicky zlyhal.
Alica sa snažila cez email dozvedieť od jeho kamarátov čo najviac. Kam chodí, s kým tam chodí, aké sú jeho záľuby a čo sa mu páči na dievčatách. Ja som medzitým sedela na zemi a snažila sa spomenúť na hocijakú vetu zo včera. Možno mi povedal niečo čo by nám pomohlo. Nedarilo sa mi to.
"Ja to vzdávam!" zavrčala asi po hodine Alica a rezignovane sa oprela o operadlo stoličky. Zahryzla som si do spodnej pery. Nechápem. O čom sa potom chalani rozprávajú? Vtedy mi to napadlo. Prečo sa pýtať jeho kamarátov na to čo sa môžeme spýtať...víťazne som sa usmiala. Alica zjavne nechápala čo mi je také smiešne. Hneď som vstala a vtisla sa k počítaču. Až potom čo som správu odoslala som ju nechala nech si to prečíta. Aj jej sa zjavil na tvári podobný úsmev. "Kto by to na teba povedal?"
zhodnotila.
Prečo ma to nenapadlo skôr?! Je jednoduchšie spýtať sa báb ktoré on opustil, ako jeho neandertálskych priateľov.
Do piatich minút sme dostali pätnásť odpovedí. Neuveriteľné s koľkými babami sa stihol zapliesť. Dozvedeli sme sa toho dosť, ale nikde sme nenašli nejaký súvis. Všetky baby boli od seba odlišné, jediné čo mali spoločné bolo to, že boli povoľné.
Zapísali sme si na papier zoznam toho čo vieme. Od zajtra sa to začne, boli sme rozhodnuté.
Chceli sme to skomplikovať, Alici zrazu nestačilo, že ho mám opustiť len tak. Chcela aby sa do mňa skutočne zamiloval. Veľmi sa mi to nepáčilo, ale hneď ako spomenula fiasko v jeho dome, súhlasila som.
Každý deň si chodieval zabehať k jazeru. Bolo to pri lese, veľa ľudí tam nechodilo. Teda nechodil tam nik okrem neho a jeho obetí...

Alica ma navliekla do ružovo-modrej teplákovej súpravy. Na môj vkus malo tričko moc hlboký výstrih, no ako som pozrela Alici do tváre, vedela som, že o to jej práve išlo.
Na určené miesto som šla sama, našla som ho dosť ľahko, nebolo až tak ukryté. Pôsobilo celkom romanticky.
Sadla som si do trávy a sledovala trblietavú hladinu vody. Preto ma dosť prekvapilo keď sa vedľa mňa zrazu posadil Jaro.
"čo tu robíš?" spýtala som sa s predstieraným prekvapením. Asi mi uveril, možno zo mňa bude v budúcnosti uznávaná herečka.
"Bol
som si trochu zabehať a ty?"
Hups?! Na toto sme si s Alicou nedohodli odpoveď. Rozhodla som sa zatváriť, že som ho nepočula. Hádam sa to nespýta znova. Pozrela som sa mu do tváre. Zahľadel sa na vodu tak ako ja predtým. Vtedy som zbadala na jeho tvári to, prečo po ňom baby tak šaleli.
"čo sa stalo na tej párty?" tá otázka zo mňa vyletela skôr ako som ju stihla zadržať. Chvíľu som si myslela, že ma nevníma. No márne som dúfala. Konečne odtrhol pohľad od vody a prekvapene sa pozrel na mňa. "Ty si to nepamätáš?"
Potriasla som hlavou, za túto improvizáciu ma Alica zabije.
"No našiel som ťa v kuchyni ako piješ čerešňu a následne ju zapíjaš kofolou. Potom si ma zavolala tancovať a to je všetko. Keď nás Alica uvidela, odtiahla ťa preč."
Ja som sa sama napila z tej fľaše?! Ja som sa mala sama ožrať?! Naštvane som sa prudko postavila, zopakoval môj pohyb, aj keď trochu pomalšie. "Deje sa niečo?"
"Ja nie som nejaká socka!" skoro som vrčala. Neuveriteľné ako ma mohol jednou vetou ľahko vytočiť. Tváril sa dosť prekvapene, asi nechápal o čom hovorím. "Ja by som sa sama nenapila z fľaše, ja totiž nepijem!" objasnila som mu.
Takmer som zbadala ako mu došlo o čom hovorím. Nahlas a uvoľnene sa rozosmial. "Nepochopila si ma,...ty si si asi pomýlila fľaše. Napila si sa a skoro si to vypľula, preto si vypila skoro pol litra kofoly."
Pochybovačne som naňho zazerala, to by na mňa presne sedelo. "Prepáč, že som tak vyletela." Zašomrala som a znova so si sadla. To bol trapas. Pokrčila som so nohy a objala som si ich rukami, hlavu som si oprela o kolená. Ale hanba, Alica ma zabije.
Znova som počula jeho smiech keď si vedľa mňa sadol.
"Takže nepiješ..." zhodnotil.
Nevedela som si spomenúť či tie baby pili, alebo nie, tak som sa rozhodla mlčať.
"Vždy si taká utáraná?"
"Ja si len vyberám ľudí s ktorými sa bavím." Opravila som ho, konečne som zdvihla hlavu. Snažila som sa ho zabiť pohľadom.
"Nechceš sa ísť niekam prejsť?" spýtal sa ma. Znova ho rozosmialo ako sa môj naštvaný pohľad zmenil na pohľad vystrašenej srnky.
"Kam?" hlas mi mierne poskočil. Neuveriteľné, som naňho drzá no jemu to nevadí. Ani z ďaleka nie som ako tie pipiny s ktorými sa zaplietol a predsa,...čo ma ešte čaká?
Bez toho aby mi odpovedal vstal. Trochu neisto som vstala teda aj ja. Chytil ma za ruku a viedol preč. Neprotestovala som. To, že ma držal za ruku mi nevadilo, vlastne aj keď som si to nechcela priznať, páčilo sa mi to. Tá myšlienka ma vyviedla z rovnováhy a to doslova. Potkla som sao nejaký konár a spadla rovno na zem.
Jaro sa na mňa prekvapene pozeral, chvíľu nevedel či ma má zachraňovať, alebo sa rozosmiať. Vybral si druhú možnosť.
"Veľmi vtipné." Zašomrala som keď som si oprašovala oblečenie. Urazene som šla preč pričom som pohľad nespúšťala zo zeme, aby som sa zas nezvalila na zem.
"No taaak,...prepáč, ja som to tak nemyslel." Znova ma dobehol a chytil za ruku, vytrhla som sa mu.
"Kam ideš?" spýtal sa ma, kráčal teda vedľa mňa aj tak.
"Kam asi?! Domov." Zavrčala som. Rozhodla som sa ho nevnímať. On to na moje prekvapenie akceptoval. Boli sme ticho dokiaľ som nezastala pred naším domom. Otočila som sa k nemu, že mu oznámim, že tu jeho cesta končí. Vôbec som nebola pripravená na jeho pohľad. Vyzrel ako psík, malé zatúlané šteniatko. No ešte viac ma prekvapilo keď sa ku mne zrazu naklonil a začal ma bozkávať. Nebránila som sa, bolo to také,...neopísateľné. kým mi nedošlo s kým sa bozkávam, odtiahla som sa a prekvapene som na naňho dívala.
"Idiot!" zvrešťala som naňho a vrazila mu päsťou rovno medzi oči. Slušná rana. Zhodnotila som keď sa takmer zviezol na zem, rýchlo som bežala domov. Toto nemal robiť ani jeden z nás.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama